Smútiaci - čo cíti, čo prežíva, ako koná, na čo myslí.

Smrť blízkeho človeka so sebou prináša ťažké obdobie pre rodinu a najbližších príbuzných, priateľov. Je to obdobie plné emócie, zmien, bolesti...  Smútenie a celý rad niekedy neopísateľných a mätúcich prejavov pozostalých je priam nevyhnutný na to, aby sa človek vyrovnal so stratou a mohol žiť ďalej. V nasledujúcej časti článku sa dočítate, aké emócie, myšlienky, telesné prejavy a zmeny v správaní sú prirodzené pre smútiaceho človeka a kedy je vhodné vyhľadať odbornú pomoc .


Aké emócie sa objavujú v priebehu smútenia?

Najzákladnejším pocitom je smútok. Smútok sa prejavuje prevažne plačom, miernou apatiou a izoláciou. Niekedy sa stáva, že človek nedokáže smútiť, a preto buď vyvíja nadmernú aktivitu, alebo je úplne apatický. Je to síce dobrý spôsob ako sa vyhnúť smúteniu, časom však prináša vážnejšie problémy . Preto je vhodné v takomto prípade vyhľadať pomoc psychológa.

Bežne sa objavuje hnev. Hnev je pre pozostalých zväčša mätúca emócia.  Je však prirodzený. Smútiaci sa hnevá na zosnulého, že ho opustil, nechal ho samého. Hnev je rovnako spojený s frustráciou, že sa smrti nedalo nijako zabrániť. Dôležité je, aby bol hnev nasmerovaný na zosnulého a odžitý. Takže ak cítite hnev na niekoho kto Vás opustil, pokojne nakričte na jeho fotku, hrob alebo urobte čokoľvek iné, čo Vám pomôže hnev prejaviť.

Stáva sa, že smútiaci nasmerujú hnev na okolie-  obviňujú okolie, boha, prípadne samých seba.  Ak takýto hnev má dlhodobý charakter, prípadne sa stupňuje je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.

Pocity viny, výčitky a úzkosť. Pocit viny je úplne prirodzený. Objavujú sa myšlienky ako mohol/a som ešte niečo urobiť, aby zosnulý žil; mal/a som ešte toto povedať; mal/a som sa správať inak...

Úzkosť sa prejavuje od pocitu neistoty až po záchvaty paniky. Pramení zo strachu, že pozostalý nedokáže žiť bez zosnulého a zo strachu z vlastnej smrti.

Ďalej sa objavujú pocity ako osamelosť, ktorú smútiaci často pociťujú aj napriek silnej sociálnej podpore. Únava, ktorá sa môže prejavovať apatiou, neschopnosťou niečo robiť. Bezmocnosť, túžba po pozostalom, otupenosť ale aj oslobodenie, úľava.


Aké môžu byť  telesné prejavy počas smútenia?

Okrem rôznych emócií sa v procese smútenia objavujú aj telesné prejavy alebo vnemy.

Lindemann  (1944) vo svojom článku opisuje súbor telesných vnemov ako zvieranie v krku, zvieranie v hrudi, slabosť vo svaloch, sucho v ústach, nedostatok energie, diera  žalúdku, precitlivelosť na hluk, sťažené dýchanie, neschopnosť nadýchnuť sa, pocit depresonalizácie  (človek vníma svoje vlastné pocity a myšlienky akoby ich pozoroval zvonku, akoby nebola jeho vlastné).

Všetky tieto prejavy sú prirodzené. Ak však majú dlhodobý charakter alebo sa stupňujú je určite dôležité vyhľadať lekársku a psychologickú pomoc.


Čo všetko sa odohráva v ľudskej mysli počas smútku zo straty blízkeho?

Strata blízkej osoby a samotné smútenie je sprevádzané množstvom rôznych myšlienok. Zvyčajne majú krátkodobý charakter. Ich pretrvávanie však môže viesť k depresii alebo úzkosti. Často sa stretávame s odmietaním straty a pochybnosťami o úmrtí. Človek nemôže uveriť tomu, že zosnulý skutočne nežije. Tieto myšlienky však zvyčajne odchádzajú po samotnom pohrebe. Ďalšími prirodzenými prejavmi sú zmätok, nemožnosť sústrediť sa, pocit prítomnosti zosnulého, nadmerné zaoberanie sa a myslenie na zosnulého.

Rovnako ako pri emóciách  je dôležité vyhľadať pomoc psychológa ak sa myšlienky spojené so zosnulým objavujú dlhodobo alebo majú často opakujúci sa charakter.


Aké zmeny správania možno očakávať u smútiaceho človeka?

Keďže strata blízkeho človeka, je stresujúcim a zaťažujúcim faktorom v živote človeka, je prirodzené, že sa objavujú rôzne zmeny v správaní. U smútiacich pozostalých možno pozorovať roztržité správanie, poruchy spánku, poruchy chuti do jedla, sociálne stiahnutie sa- izolácia od okolia, vzdychanie, plač, hyperaktivita, sny o zosnulom, vyhýbanie sa  alebo nadmerné vyhľadávanie toho, čo pripomína zosnulého, lipnutie na veciach.

Všetky tieto prejavy sú prirodzené pokiaľ netrvajú dlho alebo sa neopakujú často.

Smútenie nie je jednoduché pre nikoho. Ako ste čítali je sprevádzané celým radom rôznych prejajov. Bez smútenia by sme sa však nedokázali vrátiť do bežného života bez niekoho koho sme milovali alebo nám bol veľmi blízky. V článku Čo je úlohou smútenia  sa dočítate bližšie informácie o tom,  čím všetkým si má smútiaci človek prejsť, aby mohol plnohodnotne žiť aj po strate milovaného.


Zdroje:
Worden J.W. PhD,ABPP: Smútkové poradenstvo a smútková terapia. Trenčín, F, Pro mente sana, s.r.o., 2013.
Lindemann, E. (1944): The Symptomatology and management of accute grief. American Journal of Psychiatry, 101, 141-148.