Čo je úlohou smútenia

„Tak, ako dobre strávený deň prinesie šťastný spánok, tak dobre prežitý život prinesie šťastnú smrť.“ (Leonardo Da Vinci )
 
Smrť nie je vždy tragédiou. Pri vážnych ochoreniach je vykúpením, pri starobe je prirodzeným koncom. Pre človeka zomierajúceho je ukončením života, pre rodinu je smrť blízkeho začiatok boja- boja za život bez neho/ bez nej.
Tento boj možno nazvať smútením. Je náročný, ubíjajúci, depresívny, no aj nevyhnutný na to, aby sme dokázali žiť naďalej plnohodnotný život.  Celý proces smútenia je pre človeka veľmi dôležitý.
 
Jeho súčasťou sú štyri úlohy, procesy, výzvy...možno to nazvať akokoľvek.
 
Prvým dôležitým krokom v procese smútenia je akceptovať, že dotyčný zomrel. Stáva sa, že smrť prichádza náhle a niekedy je priam nemožné uveriť smrti blízkeho... akceptovaniu smrti blízke pomáha samotný pohreb, kde je možné sa so zosnulým rozlúčiť. Tento krok sa však neuzatvára samotným pohrebom. Akceptovať stratu je nutné nielen na intelektuálnej úrovni, ale aj na emocionálne. Emočné spracovanie a prijatie straty trvá prirodzene dlhšiu dobu.
 
Ďalším dôležitým krokom je spracovať bolesť so straty. Ide o spracovanie bolesti fyzickej, emocionálnej aj behaviorálnej (viď článok Smútiaci- čo cíti, čo prežíva, ako koná,  na čo myslí...). Je takmer nemožné, aby človek po strate blízkeho necítil, žiadnu bolesť. Môže byť rôznej intenzity, rôznych prejavov. Môžete cítiť aj prázdno, ktoré ľudia často definujú ako „necítim nič“.  Bolesť ako taká skôr či neskôr prichádza a je dôležité ju vnímať a reagovať na ňu.

Prispôsobenie sa svetu bez zosnulého je tiež dôležitou úlohou smútenia. Tento krok môže byť veľmi náročný, najmä ak bol zosnulý prirodzenou súčasťou Vášho každodenného života a vykonávali ste spolu mnoho aktivít. Zrazu zostáva prázdne miesto a veci, ktoré vykonával ostávajú zrazu nedotknuté- noviny v schránke, plný smetný kôš, zhnité ovocie na mise. Mnoho krát ide o úplné drobnosti, ktoré boli životnou rutinou zosnulého. Tieto detaily zrazu treba nahradiť, čo býva viac než ťažké. Okrem bežných životných vecí táto fáza zahŕňa aj vnútorné prispôsobenie sa.  Mnoho krát ide o upravenie vlastného vnímania seba, a hlbokú rekonštrukciu vlastnej identity. V tejto úlohe hľadaní samého seba môže byť veľkou pomocou psychológ.

Ľudia si často myslia, že cieľom smútenia je vyrovnať sa zo stratou, čo znamená zabudnúť. Nie je to tak a nie je to ani možné, pokiaľ by samozrejme nedošlo k nejakému úrazu alebo ochoreniu, ktoré je spojené so stratou pamäte. Cieľom a zároveň posledný krokom smútenia je nájsť trvalé spojenie so zosnulým a pustiť sa do nového života. Znamená to nájsť pre zosnulého v živote také miesto, ktoré Vám umožní byť s ním v spojení, no na druhej strane Vám nebude brániť v tom, aby ste mohli žiť plnohodnotný život s novými vzťahmi. Ide o takzvané emočné stiahnutie sa.

Úlohy smútenia sa môžu navzájom prelínať, môžu meniť svoju intenzitu poradie aj dôležitosť. Dôležité je prísť do cieľa. Smútiaci sa mnohokrát pýtajú, koľko trvá samotné smútenie. Niektoré publikácie tvrdia, že tri mesiace, čo je pomerne krátka doba ak ide o blízkeho človeka. Zvyčajne býva smútenie ukončené okolo prvého výročia smrti, no v niektorých prípadoch môže trvať aj okolo troch rokov. S procesom smútenia Vám môže pomôcť psychológ venujúci sa smútkovému poradenstvu.